Social, emotional and relational

Definície

Model „Rose of Leary“ rozlišuje štyri rôzne možnosti správania:

(1) Submisívny, (2) Opozitný, (3) Dominantný a (4) Spoločenský. Pomocou tohto modelu môžete opísať behaviorálne účinky dieťaťa na ostatných, napríklad na pedagógov alebo rovesníkov.

 

Figure 1. The ‘Rose of Leary’ (Leary, 1957Interpersonal Diagnosis of Personality, A functional Theory and Methodology for Personality Evaluation. New York: The Ronald Press Co.)

Stručný vysvetľujúci odkaz s vybraným teoretickým rámcom pre strategické opatrenia

S modelom od Zportiva „MeYouWeDo“ (‘JaTyMyRobíme’) (Erik Boot) , môžete spojiť komplexnosť sociálne emocionálneho vzťahu so všetkými činnosťami, ktoré môžete robiť v telocvični, na športovom ihrisku, v lese, v triede alebo na ihrisku.

Rozvoj sociálneho správania sa zvyčajne vyvíja zo zamerania sa na seba (mňa), na kontakt s ostatnými (ty) a nakoniec na kolektivitu skupiny / tímu (my). Šesť farieb môže znázorniť sociálne správanie aktivít v prostredí PE: biela, modrá (Me), žltá, oranžová (You), zelená a červená (We). Pomocou tejto farebnej schémy je možné pre každé dieťa / skupinu aktivít zvoliť úspešné skúsenosti so sociálnymi emocionálnymi a vzťahovými schopnosťami súvisiacimi s telom, pohybom a športom (Do).

V Hellison’s (2011)Vyučovanie zodpovednosti prostredníctvom fyzickej aktivity. Champaign, IL: Kinetika človeka. teórii vyučovania zodpovednosti prostredníctvom fyzickej aktivity (TSRP) v súvislosti s telom, pohybom a športom je vo fázach načrtnutá postupnosť smerujúca k neustále sa zvyšujúcej zodpovednosti za seba smerom k väčšej zodpovednosti voči iným. Hellison (2003,2011) zdôrazňuje hodnoty ako sebakontrola, rešpekt, empatia, autonómia, starostlivosť, pomoc a sebareflexia. V každej činnosti, vo všetkých farbách sa môžu deti naučiť správnemu správaniu a zodpovednosti. Zložitosť prevzatia zodpovednosti sa rozširuje a prehlbuje v súlade s farebným modelom „MeYouWeDo“:

TŠV Scenáre/Situácie

Difficulties in sustaining attention

Dieťa s príliš intenzívnym „submisívnym“ správaním v telesnej výchove / športe.

Linda (8 rokov) má vyčkávací prístup a nevystupuje v skupine. Vytvára slabý zrakový kontakt a zriedka hovorí. Je pre ňu ťažké vyjadriť svoje pocity. Často hrá nezávisle, ale zúčastňuje sa na hodine TŠV bez väčších problémob. Je kontraproduktívne vyvíjať nátlak na Lindu, aby vyjadrila svoje pocity. Môže ustúpiť ešte ďalej a dokonca plakať. Nie je šikanovaná ani sa jej nikto nevysmieva; má jedného kamaráta, ktorý je jej veľmi blízky, najmä na detskom ihrisku. Pri hraní vonku sa vyhýba kontaktu s ostatnými a podniká len vlastné iniciatívy.

Pri pozorovaní v telocvični s inými deťmi je zrejmé, že Linda zaujala postoj „počkám a uvidím“. V prípade skupinovej činnosti sleduje ostatných. Linda vyzerá napätá, najmä pokiaľ ide o výkon, napríklad skákanie cez švihadlo. Nie je zručná v hre, ako je chytanie a hádzanie. Vie sa upokojiť, keď počuje, že nemusí robiť nič, ak to nechce. Málokedy reaguje na iné deti. Keď niečo povie, hovorí potichu a vôbec sa nepozerá na ostatné deti. Často vyhľadáva svojho priateľa. Pri hre nepreberá iniciatívu a často sa presúva mimo ihriska

Príklady inkluzívnej praxe
Read more
Difficulties in focussing attention Dieťa s príliš intenzívnym „odporujúcim“ správaním

Erik (9 rokov) bol nedávno predmetom mnohých pozorovaní. Lekársky tím sa zaoberá jeho nahnevaným správaním a nedostatkom pozitívneho prístupu. Na konci školského roka sa uvažuje o jeho prestupe do špeciálneho vzdelávacieho systému. V škole sa Erik nedokáže sústrediť na svoje úlohy. Má podpriemernú inteligenciu a má problémy s prístupom k práci v škole. Hovorí nevhodné slová a ukazuje drsné správanie v blízkosti ostatných detí. Používa násilný jazyk.

Podľa školského psychológa vykazuje Erik impulzívne a opozičné správanie. Rodičia Erika sa už nejaký čas obávajú a sú radi, že prebieha jeho pozorovanie. Dúfajú, že ho budú môcť udržať v jeho súčasnej škole.

‘Opposed’ behaviour
DUO

Erik (9 years) has recently been the subject of a lot of observations. The care team are concerned with his angry behaviour and lack of change. It is being considered to transfer him to a special education system at the end of the school year. At school Erik is not able to concentrate on his tasks. He has a below-average intelligence and has problems with his attitude to school work. He is talkative and shows rough behaviour in the vicinity of other children. He uses violent language.

According to the school psychologist, Erik shows impulsive and oppositional behaviour. Erik’s parents have been worried for some time now, and are happy that research is taking place. They hope that he can be maintained at his current school.

His parents indicate that they find it difficult to control Erik at home due to his impulsive behaviour. He gets angry quickly and fights. He can sometimes hit his younger brother. He does not seem to have any insight into his own behaviour. Punishments like sending to his room seem to have little effect.

The students begin to practice. Some achieve this task in a few attempts while others, no matter how hard they try, do not progress at the same rate. Julian (11-year old) is one student experiencing difficulties. The issue is that Julian is tossing two balls into the air at the same time; that is, he does not wait until the first ball has reached the peak of its trajectory before tossing the second ball into the air. He is frustrated and begins to move off-task and distract others.

Example of inclusive practice
Read more

Jeho rodičia naznačujú, že Erika je pre jeho impulzívne správanie ťažké ovládať aj doma. Rýchlo sa nahnevá a bojuje. Niekedy zasiahne svojho mladšieho brata. Nezdá sa, že by nemal žiadne vedomosti o svojom správaní. Zdá sa, že tresty (ako „choď do svojej izby“) majú malý účinok.

V telocvični je zrejmé, že Erik robí svoje vlastné veci bez premýšľania. Napríklad, keď hrá voľne, len strieľa loptu do koša a neuvedomuje si, že by tým ostatní mohli byť obťažovaní. Potom reaguje na ďalšie dieťa, ktoré podľa neho stojí v nesprávnej línii. Ak Erikovi nie je povedané, kde, ako a s kým hrá, jeho hra končí a často vedie k hnevu voči iným. Zastrašuje ostatných na ihrisku. Napríklad, ak chce dieťa ísť po lavičke, vytlačí ho. Hnevá sa a kričí na druhé deti pomocou útočného jazyka. Nezdá sa však, že by nebol schopný ovládať svoje emócie. Je veľmi nepokojný. Neustály konflikt znamená, že sa nerád hrá s ostatnými a najmä s ostatní si neželajú hrať sa s ním.

Príklady inkluzívnej praxe
Podpora , stratégie a adaptácie
  • Vytvorte pre Lindu tiché prostredie s nízkou vonkajšou stimuláciou.(SB„submisívnym“ správaním )
  • Vytvorte prostredie pre Lindu, kde si môže vybrať, čo bude robiť, nastavením rôznych zariadení alebo poskytnutím rôznych materiálov na splnenie úlohy.
  • Vytvorte prostredie pre Erika, kde je čo najmenej rozptyľovaný.(OB„odporujúcim“ správaním)
  • Nech si Erik vyberie, v ktorej časti hodiny sa zúčastní PE hodiny (v lekcii s viacerými časťami)
  • Naučte Lindu spustiť a zastaviť aktivitu kontrolovaným spôsobom.(SB„submisívnym“ správaním )
  • Bezplatná hra s niektorými materiálmi.
  • Naučte Lindu, aby si bola vedomá prítomnosti ostatných v skupine.
  • Naučte Lindu pozitívne hodnotiť možnosti dieťaťa.
  • Naučte Lindu identifikovať správanie ostatných.
  • Naučte Erika, hrať sa s niekým.(OB„odporujúcim“ správaním)
  • Nepodporujte správanie zamerané na ego, ale akceptujte ho, ak je prítomné.
  • Naučte Erika objavovať vlastné možnosti v rámci úloh.
  • Naučte Erika, aby sa dokázal realisticky zhodnotiť v skupine.
  • Stimulujte ukážky jeho techniky.

 

 

  • Náročnej výzve pre Lindu na výkon.(SB„submisívnym“ správaním )
  • Tvrdým komentárom.
  • Nevnímaniu Lindy.
  • Byť netrpezlivý.
  • Vstúpte do sveta Lindy.
  • Nechajte Lindu vyjadriť pocity.
  • Pozvite dieťa kladením otvorených otázok (pozor na chaos).
  • Vysielajte neverbálne signály.
  • Nájdite hranice pre Lindu, aby to urobila nezávisle od učiteľa, napríklad nechajte ju hrať sa s kamarátom alebo poskytnite podrobný plán na vykonávanie úloh.
  • Nechajte Lindu, aby sa rozhodla, keď bude pripravená na ďalší krok.
  • Erik dostane od učiteľa primeranú pozornosť
  • Správanie Erika sa kontroluje skôr ako Erik ako osoba
  • odmietnutiu
  • zlosti(OB„odporujúcim“ správaním)
  •  autoritatívnosti
  • robiť preventívne stretnutia s Erikom mimo skupiny.
  • neobviňovať alebo trestať, ale oceniť Erika a prejaviť náklonnosť.
  • udržiavať to, čo sa darí.
  • zvýšiť samoreguláciu u Erika.
  • naučiť Erika ovládať svoj hnev v skoršom štádiu
  •  podráždeniu
Príklady inkluzívnej praxe
„submisívnym“ správaním

Voľná hra s niektorými materiálmi:

Linda prichádza do telocvične s náročným vybavením, napríklad horolezecká dráha, hojdačka, šmykľavka, atď. Linda si môže vybrať zo stanovíšť a rozhodnúť sa, čo chce robiť.

 

Prekážková dráha:

Linda beží vedľa dráhy a pozoruje, ako sa ostatní pohybujú a skáču. Od Lindy sa žiada, aby pozorovala ostatných s osobitným záujmom.

 

Lezenie po lavici vedľa seba:

Linda narazí na dvojitú šikmú lavicu a mohla by sa dostať vyššie a vyššie. Linda odhaduje svoju schopnosť a potom pokračuje v cvičení a prípadne sa posunie o niečo vyššie. Môže  to zopakovať niekoľkokrát, aby sa posunula.

 

Hra „Výmena stromov“:

Každé dieťa má svoj vlastný „strom“ v telocvični. Skôr než sa „lesný strážca“ zmocní voľného stromu, pokúsi sa preskočiť na strom druhého. Otázky po ukončení hry: Ako si myslíte, že hráte túto hru? Čo ste videli? Videli ste niečo šikovného? Hrali ste dobre? Máte nejaké tipy? Úvaha: Povedali ste veci, ktoré ste mysleli alebo cítili voči ostatným?

„odporujúcim“ správaním

Skok do poľa:

Erik skočí do vymedzeného priestoru v telocvični s trampolínou cez prekážky s doskokovou jamou. Erik si môže zvoliť, ako preskočí box, pokiaľ je to bezpečné. Existujú jasné pravidlá o tom, ako môže alebo nemôže box preskočiť.

 

Parkour so stopkami cez prekážky:

Erik sa zúčastňuje náročného parkour s boxom, žinenkou, lavičkou a inými prekážkami napríklad v ohraničenom priestore. Sleduje svoj čas stopkami od začiatku do konca.

 

Skoky na lane:

Erik cvičí na lane a preskakuje z lavice na lavicu. Ak sa mu podarí pristáť na lavičke na druhej strane, lavice sa umiestnia vo väčšej vzdialenosti od seba. Niekedy musí počkať na inú osobu, ktorá sa najskôr húpe. Možno s tým potrebuje pomoc. Je stimulovaný, aby demonštroval svoju techniku ​​„hojdania sa na veľkú vzdialenosť“ ostatným na trajektórii, ktorú zvládol.

 

Jazdenie na skateboarde:

Erik ide dole na šikmú dvojitú lavicu, visí na nástennom stojane a sedí na skateboarde. Je v malej skupine a musí skateboard odovzdať ostatným a čakať, až na neho príde rad. Komunikácia počas čakania je veľmi dôležitá, aby sme sa naučili čakať „príjemne“. Poďakovanie za dobré čakanie počas samotného cvičenia je pre neho dôležité.

Literatúra

The development of empathy-related responding. In G. Carlo & C. P. Edwards (Eds.), Eisenberg, N. (2005).

Moral motivation through the life span (pp.73-117). Lincoln, NE: University of Nebraska Press.

Teaching responsibility through physical activity, Hellison, D. (2011).

Champaign, IL: Human Kinetics.

Addressing and navigating the social domain in sport, Jacobs, F. (2016).

Coaches and physical education teachers. Enschede: Gildeprint.

Interpersonal Diagnosis of Personality, Leary, T. (1957).

A functional Theory and Methodology for Personality Evaluation. New York: The Ronald Press Co.

Zdroje

Dancing with your eyes

Tanec s vašimi očami je rozhovor s Róisínom Kellym, učiteľkou všeobecného vzdelávania so záujmom o telesnú výchovu, a Susan Marron, lektorkou telesnej výchovy na Inštitúte vzdelávania Dublin City University. Róisín popisuje vyučovacie stratégie, ktoré realizuje vo svojej výučbe s cieľom rozvíjať zmysluplné vzdelávacie skúsenosti v oblasti telesnej výchovy pre svojich žiakov s ďalšími potrebami so zameraním na autizmus. Epizóda 75 [Video File].

Zportivo

Zportivo je organizácia s hravou metódou, ktorá umožňuje deťom, mladým ľuďom a starším deťom učiť, ako sa spolu hrajú a cvičia nezávisle. So ZPORTIVO nielenže hráte dôležitú úlohu pri hraní a pohybe vo vašej organizácii, ale propagujete aj motiváciu, zapojenie, zábavu a kreativitu hnutia. S farebným modelom „MeYouWeDo“ spoločnosti Zportivo môžete prepojiť zložitosť sociálne emocionálneho vzťahu so všetkými činnosťami, ktoré môžete robiť v telocvični, na športovom ihrisku, v lese, v triede alebo na ihrisku

The Wee Worry Workshop

Intervencia v oblasti zdravia a pohody sa vyvinula na základnej škole Park View v južnom Lanarkshire. Cieľom intervencie je podpora žiakov, ktorí majú ťažkosti spojené so sociálnou a emočnou komunikáciou a / alebo prejavujú úzkosť. Toto bolo identifikované ako súčasť prebiehajúceho sebaevaluačného hodnotenia na zlepšenie výsledkov pre deti a bolo súčasťou diskusií s rodičmi o pokroku ich detí.

Let’s Play Together

Let’s Play Together je inkluzívny vzdelávací zdroj, ktorého cieľom je všestrannosť a umožnenie všetkým deťom s rôznymi schopnosťami zapojiť sa do športu a hier, so zameraním na fyzické, intelektuálne, autistické spektrum, zrakové a sluchové postihnutia. Singapurská športová rada pre zdravotne postihnuté osoby (2015). Let’s Play Together. Dostupné 10. januára2020 na

Download PDF

Circle Resource

Circle Resource: Cieľom tohto zdroja je spojiť a zdieľať osvedčené inkluzívne postupy so zameraním na prístupy na zlepšenie zapojenia a úspechu všetkých študentov, vrátane tých, ktorí potrebujú ďalšiu podporu.

Download PDF

Unified PE

Unified PE at Torrence Creek Elementary. Toto krátke video v dĺžke 2 minút ukazuje stratégie používané na základnej škole na zapojenie detí s autizmom do telesnej výchovy.

Video
Organizácie
null

Enquire je škótska poradenská služba pre podporu vo vzdelávaní. 

null

Reach pomáha žiakom porozumieť svojim právam cítiť sa podporovaní, zahrnutí, počúvaní a zapojení do rozhodnutí na školách. 

Podmienky spojené s týmito potrebami

Adverse Childhood Experiences

Asperger syndrome

Attention deficit disorder (ADD)

Attention deficit hyperactivity disorder (ADHD)

Autism spectrum disorders (ASD)

Fragile X syndrome

Learning disability

Unerwünschte Kindheitserfahrungen

Asperger-Syndrom

Aufmerksamkeitsdefizitstörung (ADS)

Aufmerksamkeitsdefizit-Hyperaktivitätsstörung (ADHS)

Autismus-Spektrum-Störungen (ASD)

Fragile X syndrome

Learning disability

Referencie
  • Eisenberg, N. (2005). The development of empathy-related responding. In G. Carlo & C. P. Edwards (Eds.), Moral motivation through the life span (pp.73-117). Lincoln, NE: University of Nebraska Press.
  • Hellison, D. (2011). Teaching responsibility through physical activity. Champaign, IL: Human Kinetics.
  • Jacobs, F. (2016). Addressing and navigating the social domain in sport: Coaches and physical education teachers. Enschede: Gildeprint.
  • Leary, T. (1957). Interpersonal Diagnosis of Personality, A functional Theory and Methodology for Personality Evaluation. New York: The Ronald Press Co.